Žulové obklady

 

                                         

Kamenná žulová dlažba a obklady

Postup pri výbere žulových obkladov

Rozmanitosť farebných odtieňov toho istého druhu kameňa je výraznou dominantou prírodného materiálu akým je aj žula.
Kupujúci je povinný vopred prejednať s dodávatelom možné odchýlky a prezrieť čo najviac vzoriek. K dispozícii sú kamene jednotné vo farbe alebo menej jednotné, ale presne v tom spočíva ich jedinečnosť.

Pri výbere žulových obkladov a dlažby do vlhkých miestností (kúpeľne, sprchy, bazény, vonkajšie vstupy), je potrebné mať na pamäti, že väčšina druhov kameňa pri dlhodobom kontakte s vodou môže zmeniť farbu.
Týka sa to hlavne pórovitého a nehomogénneho mramoru. Okrem toho môžu niektoré druhy žuly a mramoru obsahovat prvky železných minerálov, ktoré nie sú chránené pred reakciou s vodou a časom taktiež môžu vyvolať zmeny vo farbe obkladu a dlažby zo žuly.

Pre oblasti s intenzívnou prevádzkou, je ako podlahová krytina vhodná žula. Mramor je možné použiť len v prípade úsporného režimu využitia areálu. Zároveň sa vo vlhkom prostredí odporúča mramor a nie žula nakoľko mramor ma pórovú štruktúru, a preto je menej klzký ako žula.

Žulová dlažba a obklady môžu byť vyrobené v akomkoľvek formáte, hrúbke a konfigurácii. V pravidelnom alebo nepravidelnom geometrickom tvare. Existuje niekoľko typov povrchovej úpravy čelnej strany: leštenie, vyhladený povrch, brúsenie, pílenie, tepelné ošetrenie (flambovanie), sekanie (štiepaný kameň):    

• Leštenie – Leštený vzhľad čelnej strany pridáva prírodnému kameňu lesk, takže na granite sa odrážajú predmety. Vďaka lešteniu sa kameň dostane do pôvodnej farby a jedinečného vzoru. Leštiť sa dajú podlahy, schody, parapety, atď vyrobené zo žuly.
• Vyhladený matný povrch žuly sa opracováva tak, že vo výsledku nie sú viditeľné stopy brúsenia s výrazným vzorom kameňa. Hladený povrch sa odlišuje od leštenia tým, že mu chýba zrkadlový lesk. Avšak lesk, aj keď je menej výrazný, napriek tomu je viditelný.
• Brúsený povrch čelnej strany je rovný, ale jemne drsný. Po tejto úprave vidieť stopy abrazívnych inštrumentov. Je to drsnejší stupeň opracovania v porovnaní s vyhladením.
• Pílenie – hladké, ale zanechá jemne drsný povrch prírodného kameňa so stopami manipulácie abrazívnych náradí. Je to naturálny povrch prírodného kameňa po rezaní diamantovými inštrumentami – kotúčovou diamantovou pílou alebo diamantovým lanom.
• Tepelne upravený granit (flambovanie) – drsnejší povrch prírodného kameňa, na ktorom sú viditelné stopy šúpania od účinku vysokotepelného plazmového prúdu (plynového horáka), s dobre výraznou reliéfnou štruktúrou kameňa.
• Sekaný povrch (štiepaný)– je výsledkom sekania veľkých kusov prírodného kameňa na menšie kusy. Sekané spracovanie je považované za najdrsnejšiu formu opracovania.